Esperanto je umelo-vytvorený
medzinárodný jazyk. Vznikol pred vyše 100 rokmi a dnes ho používajú
milióny ľudí na celom svete. Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek a
priemerne nadaný človek sa v ňom naučí rozprávať a čítať
za 6 mesiacov.
Vo svete, ktorý stále jasnejšie vníma práva menšín i jazykovú a kultúrnu diverzitu,
získava medzinárodný jazyk esperanto opäť pozornosť rozhodujúcich činiteľov.
Mimovládne organizácie a združenia naliehajú, aby sa nastolila otázka
medzinárodného jazyka na rokovací poriadok Spojených národov (OSN) a Európskej
únie. V júli 1996 Sympózium medzinárodných organizácií na počesť Inazoa
Nitobeho zvolalo v Prahe skupinu nezávislých expertov, ktorí preverovali
vtedajšie postavenie esperanta a navrhli jeho začlenenie do aktuálnych
rozhovorov o jazykových právach a jazykovej politike. Pražský manifest (prijatý
na Svetovom esperantskom kongrese v r. 1996 v Prahe), moderná deklarácia hodnôt
a cieľov motivujúcich esperantské hnutie, zdôrazňuje jazykovú demokraciu a
zachovanie jazykovej diverzity. Osobnosťami používajúcimi esperanto v poslednom
čase sú nositeľ Nobelovej ceny Reinhard Selten (1994), majsterka sveta v šachu
Zsuzsa Polgár a Tivadar Soros, otec finančníka Georga Sorosa. Esperanto sa ako
komunikačný prostriedok používa aj v projekte „Dialógy domorodcov“, programe na
posilnenie výmeny skúseností medzi domorodými národmi vo svete, ktorý odmieta
bývalé koloniálne jazyky. Uvedieme niektoré ďalšie fakty o súčasnom stave
esperanta.
Ciele a pôvod. Začiatkom toho, z
čoho sa neskôr stal medzinárodný jazyk Esperanto, bola brožúrka s názvom
„Medzinárodný jazyk“, ktorú vydal vo Varšave v roku 1887 doktor Ľudovít Lazar
Zamenhof. Myšlienka medzinárodného plánovaného jazyka, ktorého cieľom nie je
nahradiť etnické jazyky, ale slúžiť ako pomocný druhý jazyk pre všetkých, nie
je nová. Zamenhof videl, že taký jazyk sa musí rozširovať kolektívnym
používaním, a tak obmedzil svoj prvotný návrh na minimálnu gramatiku a malú
slovnú zásobu. Teraz je však esperanto plne rozvinutým jazykom s celosvetovou
komunitou hovoriacich a kompletnými vyjadrovacími prostriedkami. Mnohé zo
Zamenhofových myšlienok predišli myšlienky zakladateľa modernej lingvistiky Ferdinanda de Saussure
(ktorého brat René bol esperantistom).
Charakteristika. Esperanto je tak
hovorená ako aj písaná reč. Jej slovná zásoba pochádza najmä zo západných
jazykov, zatiaľ čo jej syntax
(vetná skladba) a morfológia (tvaroslovie) poukazujú na silný slovanský vplyv.
Esperantské morfémy (najmenšie význam nesúce čiastky jazyka) sú nemenné a možno
ich takmer neobmedzene kombinovať do rozličných slov, takže tento jazyk má
mnoho spoločného s izolujúcimi jazykmi ako je čínsky, zatiaľ čo jeho vnútorná štruktúra jeho slov pripomína
aglutinujúce jazyky, ako sú turečtina, svahilčina a japončina.
Rozvoj. Na začiatku esperanto
pozostávalo z asi 1000 koreňov, z ktorých možno utvoriť 10-12 tisíc slov. Dnes
esperantské slovníky často obsahujú 15-20 tisíc koreňov, z ktorých možno
utvoriť státisíce slov, a jazyk sa stále vyvíja. Akadémia esperanta kontroluje
aktuálne tendencie. V priebehu histórie bola táto reč používaná na takmer
všetky predstaviteľné ciele; niektoré z nich problematické či vyvolávajúce
polemiku. Esperanto bolo zakázané a jeho používatelia prenasledovaní tak za
Stalina, ktorý ho považoval za reč „kozmopolitov“, ako aj za Hitlera, pre
ktorého to bola reč Židov (Zamenhof, tvorca esperanta, bol Žid). V dôsledku
používania esperanta v domácnosti existuje v súčasnosti možno tisíc
esperantistov, ktorí hovoria touto rečou od narodenia.
Používatelia jazyka. Svetový esperantský
zväz (Universala Esperanto-Asocio – ďalej UEA), ktorého členovia tvoria
najaktívnejšiu časť esperantskej komunity, má svoje národné zväzy v 62
krajinách a individuálnych členov v takmer dvojnásobnom počte krajín. Počet
predaných učebníc a členské štatistiky miestnych skupín ukazujú, že ľudí s
minimálnou znalosťou jazyka sú státisíce ba až milióny. Ľudia hovoriaci
esperantom sa nachádzajú na celom svete, a so značnou koncentráciou v tak
rôznych krajinách ako Čína, Japonsko, Brazília, Irán, Madagaskar, Bulharsko a
Kuba.
Vyučovanie esperanta. Dorozumievať
sa esperantom je možné začať veľmi rýchlo, a to poskytuje ideálny úvod do
štúdia cudzích jazykov. Už o niekoľko týždňov môžu študenti korešpondovať v
esperante a o pár mesiacov môžu v rámci svojich škôl cestovať do cudziny.
Experimentálne a neformálne pozorovania potvrdzujú, že predchádzajúce učenie sa
esperanta má pozitívne účinky na následné štúdium iných cudzích jazykov. Hoci
sa esperanto vyučuje na niektorých školách, obyčajne sa ho učia ľudia ako
samoukovia, alebo pomocou korešpondenčných kurzov (cez papierovú alebo
elektronickú poštu), alebo v miestnych esperantských kluboch. Existujú učebnice
a pomôcky pre samoukov vo viac než 100 jazykoch. Nová internetová stránka pre
učiteľov esperanta http://www.edukado.net môže dať obraz
o súčasnom stave vo výuke esperanta.
Oficiálne uznanie. V roku 1954 Generálna
konferencia UNESCO uznala, že dosiahnuté výsledky esperanta sú v súlade s
cieľmi UNESCO. V dôsledku toho boli ustanovené oficiálne vzťahy medzi UNESCO a
UEA. Spolupráca medzi týmito dvoma organizáciami pretrváva. V roku 1997 generálny
riaditeľ UNESCO, pán Amadou-Mahtar M´Bow, vystúpil s prejavom na 82. Svetovom
esperantskom kongrese v Austrálii. V roku 1985 Generálna konferencia UNESCO
vyzvala členské štáty a medzinárodné organizácie prikročiť k výučbe esperanta v
školách a k jeho využívaniu v medzinárodnom styku. UEA má tiež poradné vzťahy s
Organizáciou spojených národov (OSN), UNICEFom, Radou Európy, Organizáciou
amerických štátov a Medzinárodnou organizáciou pre normy.
Schôdze a cestovanie. V esperante sa
každoročne koná viac ako sto medzinárodných konferencií a stretnutí — bez
tlmočníkov. Najväčšími sú Svetové esperantské kongresy, ktoré sa v poslednom
čase konali v týchto mestách: Praha (1996); Adelaide, Austrália (1997);
Montpellier, Francúzsko (1998); Berlín, Nemecko (1999); Tel Aviv, Izrael
(2000); Záhreb, Chorvátsko (2001); Fortaleza, Brazília (2002). Ďalšie kongresy
budú v mestách Göteborg, Švédsko (2003); Peking, Čína (2004); Vilnius, Litva
(2005). Prvé sympózium esperantistov v arabských krajinách sa uskutočnilo v
Ammáne v roku 2000, piaty Celoamerický kongres sa konal v roku 2001 v meste
Mexico a Ázijský kongres sa konal v Soule v roku 2002. „Pasporta servo“ je
služba, ktorú zabezpečuje mládežnícka sekcia Svetového esperantského zväzu
(UEA). Publikácia (vydanie z roku 2002) obsahuje adresy 1200 hostiteľov z 82
krajín, poskytujúcich bezplatne ubytovanie cestujúcim, ktorí hovoria
esperantsky.
Výskum a knižnice. Na mnohých
univerzitách je esperanto súčasťou lingvistických kurzov, niektoré ho ponúkajú
ako nezávislý študijný odbor. Zvlášť pozoruhodné sú Univerzita Eötvösa Lóránda
v Budapešti s oddelením esperantológie na katedre všeobecnej a aplikovanej
jazykovedy a Univerzita v Poznani
(Poľsko) s diplomovým programom z interlingvistiky. Bibliografia Združenia
moderných jazykov (USA) registruje každoročne viac ako 300 odborných publikácií
o esperante. Knižnica Esperantského zväzu Veľkej Británie má viac ako 20-tisíc
zväzkov. Medzi ďalšie veľké knižnice patria Medzinárodné esperantské múzeum vo
Viedni, ktoré je súčasťou
Rakúskej národnej knižnice, Hodlerova knižnica v centrále UEA v Rotterdame a
Esperantská knižnica v meste Aalen v Nemecku. Knižnice vo Viedni a v Aalene
poskytujú informácie o svojich zbierkach prostredníctvom Internetu a sú tiež
prístupné prostredníctvom medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby.
Profesionálne kontakty a odborné záujmy. Esperantisti
sú združení aj v rozličných odborných zväzoch, ako napr. lekári, spisovatelia,
železničiari, vedci, hudobníci a mnohí iní. Tieto združenia často vydávajú
svoje vlastné časopisy, organizujú konferencie a pomáhajú rozširovať
profesionálne a špeciálne využívanie esperanta. Medzinárodná akadémia vied v San Marine
uľahčuje spoluprácu na univerzitnej úrovni. Originálne a preložené publikácie
pravidelne vychádzajú v odboroch astronómia, informatika, botanika,
entomológia, chémia, právo a filozofia. Jestvujú záujmové organizácie, ako sú
skauti, nevidiaci, šachisti, hráči GO (japonská národná hra). Mládežnícka sekcia UEA — TEJO (Svetová
esperantská mládežnícka organizácia) organizuje medzinárodné stretnutia a
vydáva svoje vlastné periodiká. Budhisti, šintoisti, katolíci, kvakeri,
protestanti, mormoni a baháji majú vlastné organizácie. Taktiež mnohé ďalšie
spoločenské organizácie používajú esperanto.
Literatúra. Prekvitajúcu
literárnu tradíciu v esperante uznáva medzinárodný PEN-klub, ktorý ustanovil
Esperantskú filiálku na svojom 60. kongrese v septembri 1993. Medzi
pozoruhodných súčasných spisovateľov píšucich v esperante patria: Trevor Steele
(Austrália), István Nemere (Maďarsko), Spomenka Štimec (Chorvátsko); básnici
William Auld (Škótsko), Michail Gišpling (Rusko/Izrael) a Abel Montagut;
esejisti a prekladatelia Probal Dašgupta (India), Fernando de Diego (Venezuela) a Kurisu Kei (Japonsko).
William Auld bol za svoju poetickú tvorbu v rokoch 1999 a 2000 kandidátom na
Nobelovu cenu za literatúru.
Preklady. Literárne diela
preložené do esperanta a vydané v poslednom čase sú najmä: Starec a more od
Hemingwaya, Pán prsteňov od Tolkiena, Sto rokov samoty od Garcíu Márqueza, Rubaiyat
od Umara Khayyama, Plechový bubienok od Grassa, Kniha zázrakov od Marka Pola a
veľká rodinná sága Cchao Süe-čchina Sen v červenom pavilóne. Pre deti je okrem
Asterixa, Macka Pu a Tin-Tina preložený aj „Struwwelpeter“ (Strapatý Peter),
Pipi Dlhá Pančucha a všetky Mumi-knihy od svetoznámeho fínskeho autora Tove
Janssona, ako aj knihy o krajine Oz od L. Franka Bauma; dajú sa obstarať na
Internete. Z esperanta bola do slovenčiny preložená Maškaráda, kniha od
Tivadara Sorosa vydaná v r. 1965 (v esperante): opisuje v nej život rodiny v
Budapešti počas nacistickej okupácie. Toto dielo bolo naposledy vydané v
angličtine vo Veľkej Británii (2000) a v USA (2001) a vyšlo tiež v ruštine,
nemčine, turečtine a maďarčine.
Divadlo a kino. Divadelné hry od dramatikov tak rôznorodých ako
Goldoni, Ionesco, Shakespeare a Alan Ayckbourg sa hrajú v posledných rokoch aj
v esperante. Mnohé drámy od Shakespearea existujú v esperantskom preklade: jedným z
nedávnych predstavení v esperante bol Kráľ Lear v Hanoji (Vietnam) v decembri
2001 s miestnymi hercami. Hoci Veľký diktátor od Chaplina použil vo svojich
scénach plagáty v esperante, celovečerné filmy sú menej obvyklé. Pozoruhodná
výnimka je kultový film Incubus, ktorého dialógy sú výlučne v esperante.
Hudba. Hudobné žánre v
esperante zahŕňajú tak populárne ako aj ľudové piesne, rockovú hudbu, kabarety,
piesne pre sólistov a pre zbory, i operu. Populárni skladatelia a umelci,
vrátane britského Elvisa Costellu a amerického Michaela Jacksona, nahrávali
piesne po esperantsky, komponovali skladby inšpirované týmto jazykom alebo ho
používali vo svojich propagačných materiáloch. Niektoré pesničky z albumu
Esperanto od Warner Brothers, ktorý vyšiel — celý v esperante — v Španielsku v novembri 1996,
dosiahli vysoké umiestnenie v španielskych hitparádach. Klasické diela pre
orchester a zbor s esperantskými textami sú Sútra srdca od Lou Harrisona a Prvá
symfónia od Davida Gainesa (obaja z USA). Hudbu v esperante možno nájsť aj na
Internete, vrátane niekoľkých webových stránok venovaných esperantskému
karaoke.
Periodiká. V esperante sa
pravidelne vydáva viac ako 100 časopisov a revuí, vrátane mesačníka „Monato“
(mesiac), literárnej revue „Fonto“ (prameň) a revue UEA: „Esperanto“.
Dvojtýždenník aktualít „Eventoj“ (udalosti) ponúka aj elektronickú verziu,
takisto ako Monato; niektoré časopisy majú na svojich webových stránkach i
archív. Ďalej vychádzajú periodiká o medicíne, prírodných vedách, časopisy s
náboženskou tematikou, pre mládež, pre pedagógov, taktiež literárne revue, ako
aj rôzne špeciálne zamerané časopisy.
Rádio a televízia. Rozhlasové vysielače
v Rakúsku, Brazílii, Číne, Kube, Estónsku, Maďarsku, Taliansku, Poľsku a
Vatikáne vysielajú v esperante pravidelné relácie. Niekoľko rozhlasových
programov možno zachytiť aj cez Internet. Televízne kanály v rozličných
krajinách vysielajú kurzy esperanta, vrátane najnovšej 16-dielnej adaptácie
kurzu z BBC Mazi v Gondolande, vysielanej na televíznom kanále Poľsko I.
zdroj: www.esperanto.sk